O výhražnom vrčaní

art jaw

Creative Commons licencia: Flickr/Alex LA

V súčasnom človekovi je viac zvieraťa, ako by sme boli ochotní pripustiť. Ohľaduplní vodiči, galantní pomocníci starších dám, či altruistickí dobrovoľníci sú iba akousi chybou v programe boja o prežitie. A ten pozná iba dva módy: razantný útok a razantná obrana.

Vedecké tímy odkrývajúce netušené a dobre maskované atavizmy v správaní sa človeka boli nedávno posilnené o skupinu jazykovedcov, ktorí na základe modifikácie spoločných hlások v jednotlivých jazykoch poukazujú na pradávne formy komunikácie fungujúce aj dnes.

Jazykovedci vychádzali z premisy, že výhražné vrčanie ako základný akustický prejav predátorov bolo počas evolúcie hojne preberané hominidmi a v čase industriálnej dominancie pračloveka nad súdobou zvierenou už tvorilo vrčanie pevnú súčasť protokolárneho správania sa nášho predka. Preto praľudia pri dobývaní, alebo naopak pri obrane výhodných stanovísk na seba výhražne vrčali. Artikulovaná reč sa vyvinula až oveľa neskôr a bola len postupne nabaľovaná na jadro vrčania. A jazykovedci pozostatok tohto zvuku objavili v hláske „r“, ktorú obsahujú všetky známe jazyky sveta, vrátane jazykového okruhu Warao z oblasti Amazónie.

Súčasné modifikácie hlásky „r“ v jednotlivých jazykoch nám čo-to prezradia o povahe, zvykoch, či militantnosti samotných národov. Veľmi zaujímavo vyznievajú výsledky výskumu reliktov vrčania v indoeurópskych jazykoch: Výrazná modifikácia hlásky “r“ pripomínajúca vrčanie zvieraťa sa vyvinula v tých častiach starého kontinentu, kde často dochádzalo k ozbrojeným stretom kmeňov, ktoré dobývali, prípadne si bránili atraktívne územie. Kým u výbojných germánskych kmeňov je „r“ priam signifikantné, u obyvateľstva britských ostrovov chránených pred nájazdníkmi morskou bariérou hláska „r“ zmľandravela do podoby, ako ju poznáme dnes. Antropologické merania jazylky a klenby podnebia u kostrových nálezov v galských hroboch naznačujú, že známa forma francúzskeho „r“ ako druh obranného výhražného vrčania sa vyvinula zhruba v čase invázie rímskeho impéria do krajiny galského kohúta. Ani slovanské jazyky na územiach častých vojenských stretov neboli od vrčiacej formy hlásky „r“ ušetrené: Saské voje ťažkoodencov útočiace na staročeské hradiská niekde v oblasti Krušných hôr museli v panike prchať domov, keď sa spoza kolových palisád ozvalo, že im miestna domobrana „zpřeráží krunýře“.

28. April, 2014    



Lukáš Luk
Autor je profesionálny pútnik po zaujímavých miestach a amatérsky prírodovedec renesančného typu. Do reálneho sveta sa chodí iba najesť a vyspať. Publikoval vo viacerých literárnych časopisoch, ukážky z jeho tvorby odvysielal Slovenský rozhlas. Je autorom kníh Príbehy Považského Sokolca a Záhada Považského Bula. Za obe bol nominovaný medzi finalistov prestížnej súťaže Anasoft Litera.