O pravekých moriach

polifka1

Veda v tom má jasno: Život vznikol v pravekých oceánoch, keď sa v teplej morskej vode presýtenej minerálmi a inými potrebnými látkami začali objavovať prvé jednoduché aminokyseliny – základné stavebné jednotky organických látok. Život ako taký si teda zadefinoval základné podmienky svojej existencie. A nepopustil z nich ani pri vyšších formách, keď sa nespratné organizmy vyštverali z bezpečia morského živlu a začali osídľovať dovtedy nehostinnú suchozemskú púšť. Kúsok pravekého oceánu si suchozemské živočíšstvo muselo zobrať zo sebou „na cestu.“ Vo forme telesných tekutín, plodovej vody, krvi, lymfy, sĺz, slín, materského mlieka… Aj podanie infúzie nie je nič iné, ako priliatie trochy pravekého mora do tela pacienta. Jednoducho povedané: vždy keď sa vychýlime od normálu, musíme sa ponoriť do teplých, silne mineralizovaných vôd praoceánu.

Ja milujem jeden konkrétny spôsob ponorenia sa do pravekého slaného mora. Praktizujem ho vždy, keď podľahnem nástrahám nežičlivého suchozemského života, ktorý ma núti zotrvať v kolektíve nezodpovedných a hlučných organizmov a do neskorej noci s nimi požívať tekutiny s hydroxylovou skupinou –OH. K plnohodnotnému liečivému návratu do teplého pravekého mora nepotrebujem veľa – hlboký tanier, lyžicu a ľubovoľné množstvo poctivej slepačej polievky.

31. December, 2013    



Lukáš Luk
Autor je profesionálny pútnik po zaujímavých miestach a amatérsky prírodovedec renesančného typu. Do reálneho sveta sa chodí iba najesť a vyspať. Publikoval vo viacerých literárnych časopisoch, ukážky z jeho tvorby odvysielal Slovenský rozhlas. Je autorom kníh Príbehy Považského Sokolca a Záhada Považského Bula. Za obe bol nominovaný medzi finalistov prestížnej súťaže Anasoft Litera.