Simpsonovci vo filme

Keď svojím pazúrom rozdrapil filmové plátno Garfield, bola to katastrofa. Tvorcovia filmu o tučnom lenivom kocúrovi chceli prilákať do kín čo najviac ľudí, teda nielen tých, ktorým Garfield denne špiní prsty svojou tlačiarenskou farbou. Z komixového Garfielda však neostalo takmer nič. Bál som sa, aby sa niečo podobné nestalo pri „sfilmovaní“ Simpsonovcov.

Obavy boli zbytočné. Film bol ako dlhšia epizóda. Čo je pre niekoho možno po takmer dvoch dekádach čakania aj trochu sklamaním. Človek si totiž po odchode z kina mohol ľahko povedať, že keby to čo práve videl tvorcovia nahustili do 23 minút, bola by to skvelá epizóda. Takto to bol len fajn film.

Pozrime si teda obe misky váh.

Keď si pozriete Simpsonovcov zo začiatku 90. rokov a nejakú epizódu z prelomu tisícročí aj okom laika zistíte, ako veľmi pokročila animácia. Keď si pozriete Simpsonovcov vo filme aj pohľadom amatéra pochopíte, prečo bol zoznam animátorov v záverečných titulkách nekonečný. Simpsonovci vo filme sú dosiaľ nevídane krásne nakreslení.

Samozrejme, film nestojí len na peknom grafickom spracovaní. Podarené je podľa mňa aj to, ako tvorcovia dokázali skomprimovať atmosféru vybudovanú 18 sezónami seriálu do niečo vyše 80 minút. Simpsonovci vo filme sú naozaj esenciou seriálu.

Aj keď v tomto článku nehodlám z deja vyzradiť nič, predsa si neodpustím vyzradiť podľa mňa najkrajší detail celej snímky. Pred blížiacou sa katastrofou sa obraz kamery zastavil pred dvoma budovami. Naľavo kostol, napravo krčma u ,,Vočka“. V predzvesti blížiacej sa apokalypsy prebehlo osadenstvo jednej budovy do druhej a naopak. Práve takéto milé drobnosti robia zo Simsponovcov jedinečný sitcom. Hoci film nezachraňujú, aspoň ho vyzdvihujú nad priemer.

Na druhú stranu, niektoré narážky sa autorom nevydarili. Najmä tie politické, ktoré boli akoby nasilu. Keď si v seriáli robili Simpsonovci dobrý deň z Georga Busha seniora, z Tonyho Blaira, či trebárs z Billa Clintona, bolo to oveľa, oveľa prirodzenejšie, ako keď vo filme zobrazovali ako prezidenta Arnolda Schwarzenegerra. Tvorcovia zrejme podľahli dojmu, že pri kreslenom humore je politická satira povinnou jazdou. Škoda.

Ako som v úvode písal, na filmovom plátne sa neroztopilo roky budované vnútro postáv, čo je výborné. Čo sa ale zmenilo, je pohľad na niektoré charaktery. Na Neda Flandersa, ktorý bol v seriáli vždy trochu zosmiešňený pre svoju prehnanú vieru, vo filme tvorcovia nazerali ako na sympatického „správňáka“. Zvláštne.

Najväčšou muchou filmu však bola jeho nosná téma – ochrana životného prostredia. Čo je fakt kravina. Keďže sa za ochranu prostredia robia masové demonštrácie, celosvetové koncerty, keďže sa v tejto otázke angažuje aj americký viceprezident, stáva sa táto téma vyslovene nudnou. Je to všade okolo nás, tak prečo ešte aj v kine na Simpsonovcoch!? Jasne, žltá rodinka nikdy nepoburovala tak, ako jej neskorší napodobitelia South Park, či Family Guy. Ale vybrať si za hlavnú tému klišé typu ochrana ŽP, to by sa im v najlepších rokoch zrejme nestalo.

Treba však dodať, že ani seriál už v najlepších rokoch nie je. Tvorcovia sú starší, zruční remeselníci, ktorí kujú výrobok najvyšších kvalít. Preto aj novšie série sú dobrými albumami, avšak hitov je pomenej.

Prišli teda Simpsonovci vo filme neskoro? Nie. Prišili včas, pretože ich úlohou nebolo ohúriť svet. To už predsa spravil seriál. Film mal potešiť davy a neuraziť skalných. A to sa zrejme podarilo.

6. August, 2007     , ,



Milan Čupka
Autor je zakladateľom a editorom Amnezia.sk. Pôsobí ako reportér v denníku Pravda. Za svoje reportáže vyhral viacero novinárskych cien od Nadácie otvorenej spoločnosti, Slovenského syndikátu novinárov a Literárneho fondu. Spoluorganizuje tematické večierky Capo di tutti Party.