Tapírčä a externý disk

Koláž: autor

Koláž: autor

 

Tapírčä malo poslednú noc veľmi zvláštny sen. Odohrával sa v neďalekej budúcnosti.

Malého tapíra v ňom nadránom nešetrne zobudili. Rodičia mu povedali, že si má zobrať len to najdôležitejšie, a potom s nimi musí von pred panelák. Malý tapír teda duchaplne vzal svoj externý harddisk a nasledoval otca s mamou von do tmy.

Pred domom bolo zatiaľ len niekoľko tapírov. Postupne však prichádzali ďalší a ďalší. Malý tapír časom zistil, že spravili veľmi múdro, že vyšiel von tak skoro. Posledným tapírom už žiadne harddisky nepovolili a museli sa uspokojiť len s nízkokapacitnými USB kľúčmi.

Z pokojného zhromaždenia sa aj preto rýchlo stával nervózny dav. Odvšadiaľ zneli zúfalé výkriky: ,,Prečo som len nezálohoval?” Alebo: ,,Ja som Ti vravel, že 100 terabitov pre celú rodinu nie je dosť. Ale ty si vždy počúvala len svoju matku!”

Dav zmĺkol, až keď ho konečne osvietilo. Nie obrazne, ale doslovne. Všetky dospelé tapíre už dlhšie vedeli, čo sa pripravuje. Takže keď sa nad nimi objavila obrovská lietajúca loď pripomínajúca polozjedené boloňské lasagne a spustila na všetkých neskutočne jasný prúd svetla, neboli ani trochu prekvapení.

Tapírčä však naprázdno prehltlo a silnejšie zovrelo svoj externý disk. Chvíľu sa pozeralo priamo hore, ale protiprúd svetla znemožnil vidieť levitujúce lasagne.

Pozeralo sa teda na svoj panelák. Hoci sa svietilo len v niekoľkých oknách, tapírčä v tmavých výklenkoch tušilo páry očí. Nepredpokladalo však, že mnohé z tých očí sú slzavé, iné sa ostýchavo skláňajú k zemi, či neveriacky sa pohybujú z jednej strany na druhú. Svietilo len tých zopár ľudí, ktorí deportáciu schvaľovali. K oknám priviedli aj svoje deti a čosi im hrdo vysvetľovali.

Neobvyklá ostýchavosť tapírích mláďat vo vzťahu k rodičom spôsobila, že tapírčä tú otázku odkladalo, kým sa len dalo. Keď sa však všetci začali vznášať smerom hore, už viac nevedelo otáľať: ,,Budú tam mať počítače kompatibilné s mojím diskom?” Mama tapírová mu len bez slova prešla ňufáčikom po hlave a potom sa spýtavo pozrela na manžela. Ten zase mlčky odvrátil pohľad.

Tapíre sú na vesmírne cesty zvyknuté. A ak ste v tomto momente veľmi prekvapení, mali by ste si zrejme vygoogliť podobizeň ľubovoľného tapíra, lebo evidentne neviete, o ako vyzerajúcom zvierati tu už dvadsať dielov píšem. V prípade, že výzor tapírov je vám známy a zároveň ste si nikdy v živote nepovedali – ten tvor nemôže byť z tejto planéty – potom prosím navštívte očného lekára. Odporúčam tohto: [miesto pre Vašu reklamu – pokiaľ ste očný lekár trpiaci nedostatkom pacientov, ozvite sa na milan@amnezia.sk].

Ale späť k snu a konkrétne k tej časti vo vesmírnej lodi. V predošlom odseku sme sa nepriamo dozvedeli, že tapíre nestvoril Boh ani evolúcia, ale že na našu planétu prileteli. V jednej triede s vtákopyskom, ale to je vedľajšie. Na cestovanie vo vesmírnej lodi boli zvyknutí. Ale… toto veru nebol žiaden obyčajný vesmírny koráb.

Ako lasagne, žiaľ, nevyzeral len zvonku, ale aj zvnútra. Jednoznačne však ako lasagne nechutil. Skôr ako rumové pralinky. S ultravysokým obsahom alkoholu. Už po niekoľkých hodinách cesty teda mimozemšťaň, ktorý sa nápadne ponášal na pozemskú lamu (akurát bol ružový), musel riešiť niekoľko brutálnych manželských hádok (Bolo počuť najmä výčitky ako: ,,To budeš chľastať ešte aj tu?” ,,Fuj, veď to je rum!” ,,Nestačilo, ako si pribrala po pôrode, musíš do seba tlačiť tú čokoládu?” Ale aj menej časté: ,,Uvedomuješ si, že si práve vyžral dieru, ktorou sa do vesmíru prepadol náš malý?”)

Keď sa vďaka strategickému umiestneniu niekoľkých psychoanalytických gaučov (ktoré prekvapivo chutili ako lasagne) a lám-psychológov podarilo situáciu trochu upokojiť, tatko tapír začal konečne tapírčäťu vysvetľovať situáciu.

,,Vieš, začalo sa to tak, že ľudia míňali viac ako zarábali a vyrábali. A keď im na to prišli, museli to za nich zaplatiť iní ľudia z inej krajiny a potom iní ľudia z iného kontinentu a potom iní ľudia z inej planéty a potom ďalší ľudia z ďalšej planéty. Až sa stalo, že sa konečne vo vesmíre našla jedna planéta, ktorej ľudia nežili na dlh a tí zrazu vlastnili všetko. A pýtali splátky. Aj všetko hmotné však bolo na obrovské dlhy málo, a tak sa mimozemšťania z planéty Lama rozhodli, že každá planéta im v rámci splátok venuje nejaký užitočný živočíšny druh. Keďže na Zemi vieme rozprávať len my a ľudia a ľudí je viac, odhlasovalo sa, že na Lamu pošlú nás…”

Tapírčä tomu nerozumelo, ale pochopilo, že ich nečaká nič dobré. A malo pravdu.

Pracovné podmienky v táboroch na Lame boli tvrdé. Celých 26 hodín z 50 hodinového dňa na Lame robili tapíre – vrátane detí – tie najťažšie práce. Ponúkali hypotéky, tovar na splátky a pôžičky ľuďom na zadĺžených planétach vrátane Zeme. Práca bola náročná, pretože záujem bol neskutočný. Normy však boli ešte vyššie.

Prísna ružová lama na konci každého dňa skontrolovala, či dotyčný naplnil kvótu. Ak sa mu brutálne očakávania nepodarilo dosiahnuť, lama mu odobrala disk (prípadne USB kľúč), na ktorom mal nielen všetky osobné údaje, ale aj prístupové kódy k sociálnym sieťam. Inými slovami, vzala mu celý jeho život.

Tapírčä stálo v rade a ňufáčik sa mu vrtel nervozitou. Dnes malo na konte len tri hypotéky a nejakých smiešnych 102 úverov… Lama pri pohľade na monitor len pokrútila hlavou a ukázala na externý disk. Tapír to psychicky nezvládol, zvalil sa na zem a disk pevne zovrel ťarbavými paprčkami a trasúcim sa ňufáčikom. A rumázgal.

Nič však nepomohlo, cítil, ako mu disk odoberajú z rúk. Mal zatvorené oči a s realitou ho spájali len cynické slová ružovej lamy: ,,Zase si zaspalo pri počítači, tapírčä. Nože, pusti ten disk. Zhodíš si ho, keď sa budeš v noci prevracať…”

Keď tapírčä trochu precitlo, neskutočne sa potešilo, že pred ním nestojí mimozemská ružová lama, ale pozemská hnedá mama.

Hneď druhé ráno cez otcov internet banking vyplatilo z úspor svoj externý disk, ktorý malo kúpený na splátky. Láskavo disk pohladilo a odišlo na obed. Na lasagne.

19. November, 2011    



Milan Čupka
Autor je zakladateľom a editorom Amnezia.sk. Pôsobí ako reportér v denníku Pravda. Za svoje reportáže vyhral viacero novinárskych cien od Nadácie otvorenej spoločnosti, Slovenského syndikátu novinárov a Literárneho fondu. Spoluorganizuje tematické večierky Capo di tutti Party.