Tapírčä a prvý sneh

bufik

Ilustrácia: Lucia Petríková

Prvý sneh napadol presne v ten deň, kedy sa tapírčä poškriepilo so svojim budíkom. Začalo sa to všetko o šiestej ráno a práve to bola chyba. Tapírčä chcelo, aby to začalo až o siedmej a patrične to dalo budíku najavo. Keď sa však svojou nemotornou ručičkou snažilo vypnúť drnčanie a prestaviť alarm o hodinu neskôr, budík sa šikovne uhol a začal na zemi zvoniť s oveľa väčšou radosťou a intenzitou.

Pre tapírčä, ktoré zo všetkého najviac neznášalo karičku a hneď potom skoré ranné vstávanie, to boli dlhé sekundy stelesneného zla. Akoby mu pri posteli vyhrával čertovský orchester diablov s indiánskymi menami v nasledujúcom zložení: pomocný čert Neprasknutá Pistácia (husle, ktoré majú miesto strún štrkáče), nápomocný čert Odtrhnutý Cestovný Poriadok Na Osamelej Zastávke (basa, v ktorej je miesto piva šumienka), pomočený čert Krátka Textová Správa Odoslaná Nesprávnej Osobe (triangel, ktorý pri dotyku s paličkou vydáva zvuk trenia plechu o plech) a premočený čert Brokolica Zaseknutá Medzi Zubami (trúbka, ktorá druhým koncom vypúšťa desaťnásobne zvýraznený pach dračieho čertovského dychu). Jednoduchšie povedané, pre tapírčä to bolo hrozné prebudenie.

Po krátkom zápasení na zemi tapírčä vytiahlo skrývajúci sa budík spod postele a utíšilo ho. Na siedmu ho však už neprestavovalo, keďže po bitke by už aj tak nezaspalo.

Ilustrácia: Lucka Petríková

Našťastie tu bol ten sneh. Teda nie dnu, ale vonku, čo ale tapírčä ešte nemohlo vedieť, pretože stále ležalo na zemi a malo zmiešané pocity z triumfu nad budíkom. Epizódka s mechanickým náhradníkom kohúta mu však vyletela z hlavy hneď ako vstalo a nechalo sa ožiariť novou snehovou prikrývkou, ktorá narúšala tmavé decembrové ráno. Tmavé decembrové ráno to však bralo s nadhľadom, keďže podhľad ešte nemalo nacvičené.

Vidieť prvýkrát sneh je čarovný moment. Tapírčä okamžite vybehlo von a začalo šantiť ignorujúc zachmúrené tváre ľudí, ktorým sneh zasypal celé autá. O snehu čítalo v televíznom programe, a tak vedelo, ako s ním narábať. Sneh však napadol tak náhle, že tapírčä ostalo uprostred chladnej bielej hmoty zaskočené a zmätené.

Napriek tomu, že bolo polstranovým článkom z televízneho programu správne poučené, predsa len ňufáčikom okoštovalo, či sneh nechutí ako Polárkový sneh, ktorý mu zvykla dávať jeho babička, keď si išla do chladničky po vodku.

Nechutil.

Ako druhé v poradí skúsilo tapírčä z hmoty, ktorá nechutí ako zmrzlina, vymodelovať guľu. Na veľké sklamanie ňou však netrafilo ani jedného zo susedov, ktorí v tom čase zoškrabovali posledné biele svinstvo zo zadných okien svojich škodoviek. Nuž, s ťarbavými ručičkami sa púšťať do guľovačky, to môže naozaj len pomätené tapírčä.

Keď teda zvieratko s vtipne dlhým ňufáčikom zavrhlo požívanie snehu i jeho militantné využitie, rozhodlo sa, že to so snehom skúsi umelecky. Postaví si snehuliaka.

(V ďalšom pokračovaní sa dozviete ako tapírčä stavalo snehuliaka)

11. December, 2006    



Milan Čupka
Autor je zakladateľom a editorom Amnezia.sk. Pôsobí ako reportér v denníku Pravda. Za svoje reportáže vyhral viacero novinárskych cien od Nadácie otvorenej spoločnosti, Slovenského syndikátu novinárov a Literárneho fondu. Spoluorganizuje tematické večierky Capo di tutti Party.