O vyplavených veľrybách

velrybka

 

Určite ste si všimli, že svet sa zmieta v tichej vojne dvoch znepriatelených strán. Vôbec nejde o vojnu ľavice proti pravici, konzervatívcov proti liberálom, juhu proti severu, či východu proti západu. Na neľútostnej frontovej línii všade na svete proti sebe bojujú dve vojská: tuční proti chudým. Zákerné zbrane oboch táborov predstavujú širokú škálu prostriedkov od nevinných posmeškov po bezohľadné mediálne kampane. Najmä armáda chudých sa uchyľuje k premyslenej taktike umiestňovania fotografií svojich zástupcov na titulných stránkach magazínov. Aliancia tučných im tento úder vracia štatistikami o množstve skonzumovaných potravín na jedného obyvateľa.

Vojnovú situáciu značne zneprehľadňujú davy dezertérov, ktorí podchvíľou prebehnú z jedného tábora do druhého. Čím prominentnejší prebehlík, tým väčšia radosť. Médiá potom prinášajú správy o spevákoch, ktorí pribrali tak, že im tukové vankúše prevísajú z tesných nohavíc, či naopak o herečkách, ktoré vychudnuté na kosť kolabujú priamo na červených kobercoch prestížnych filmových festivalov. Zvrátení producenti zábavných programov potom kreujú formáty zábavných programov, kde môžeme v priamom prenose sledovať drastické premeny bojovníkov z tábora tučných na pešiakov armády chudých a naopak.

Človek musí mať už niečo prežité a musí získať potrebný nadhľad, aby ho takéto hlúposti príliš nerozrušovali. Ja otvorene priznávam, že za posledných desať rokov som sa prostredníctvom skrytých tukov vo fastfoodových dobrotách, zanedbávaním pravidelného pohybu a častým leňošením s pohárom sladeného nealkoholického nápoja pomaly presunul z jednej strany barikády na druhú. A moja manželka tiež. Kým pred nejakým časom sme mohli figurovať na ikonostase tábora vychrtlíkov, dnes tvoríme členskú základňu tučniakov.

Ale ako vravím, nič si z toho nerobíme a snažíme sa žiť rovnako ako predtým a realizovať rovnaké záľuby ako kedysi. Ani úctyhodné pneumatiky okolo pása nám nebránia pestovať svoj niekdajší koníček – plávanie s plutvami. Aj dnes sa veru často vyberieme k jazeru, alebo na plážové kúpalisko, aby sme si obuli plutvy a vychutnali si takmer rybí pohyb vo vode, ktorá koniec koncov príjemne nadľahčuje plavcov pevnejšej postavy. Musím uznať, že niektoré úkony nám už nejdú tak ľahko, ako v čase osích driekov. Veľmi namáhavé je napríklad samotné obúvanie plutiev. Preto keď si ich už raz navlečieme, zostávame v nich počas celého pobytu pri vode.

Tohtoročné horúce leto vyhnalo k vode vari celú populáciu a my sme s nevôľou museli znášať úskalia preplnených pláží. Ľudia na nás posmešne ukazovali a chichotali sa. Natiahli sme sa preto s plutvami na nohách doluznak na naše deky, zatvorili sme oči a pokúšali sme sa zaspať. Uši som bohužiaľ zatvoriť nevedel, preto som počul občasné uštipačné poznámky, z ktorých najsurovejšia bola tá, že vyzeráme ako dve veľryby, ktoré uviazli na brehu. Pootvoril som jedno oko a pozrel som sa na moju odfukujúcu manželku. V jednodielnych bielo-čiernych plavkách a s plutvami na nohách naozaj vyzerala ako zablúdená kosatka. Ja som zasa v mojich sivých pruhovaných megaplavkách nemal ďaleko od vyplaveného exemplára vráskavca ozrutného… Nemilosrdné posmešky návštevníkov pláže boli nepríjemné, ale aspoň ma inšpirovali k smelému plánu. Tunajší zadubenci nech sa čľapkajú vo svojom jazere – my si vyrazíme k oceánu. A uvidíme aj tiahnuce veľryby!

Ľudia na západe sú omnoho tolerantnejší, ako u nás. Nikto z pasažierov výletnej lode nám nedal najavo, že by sme ho objemom pása nejako rozrušovali. Všetci boli upriamení iba na jedno: stáli na palube, hypnotizovali morskú hladinu a čakali, kedy sa nad vlnami zjaví plutva, alebo chrbát obrovského morského cicavca. A veru sme sa aj dočkali: Mohutné veľryby sa predvádzali ako komedianti. Vynárali svoje mohutné chrbty a z dýchacieho otvoru vystrekovali oblaky vodného aerosólu. Pretáčali sa nabok a mávali nám bočnými plutvami. Občas sa nad hladinou zjavila aj malá plutva veľrybieho mláďatka. Jednoducho paráda! Fascinujúce prírodné predstavenie nám kazilo iba niekoľko člnov s logom svetoznámej ochranárskej organizácie. Ochranárski aktivisti sa drzo vklinili medzi našu výletnú loď a veľryby a megafónmi vyzývali kapitána našej lode, aby kvôli vidine zisku neplašil úbohé veľryby a nenarušoval ich tradičné migračné trasy. Veď hluk lodných motorov je najčastejším dôvodom zablúdenia veľrýb a ich následného uviaznutia na plytčinách! Napriek tejto mrzutosti sa nám podarilo nasnímať krásne zábery, aké nikto z našich anorektických známych vo svojom albume určite nemá.

Voľný program netradičného zájazdu, prekvapivo teplá voda a ľudoprázdne pláže nás vylákali na krátke kúpanie sa v oceáne. Vyhľadali sme odľahlú pláž za útesmi, natiahli sme si na nohy plutvy a vychutnali sme si plávanie v kryštálovo čistej vode. Bez prízemných čumilov a bez ich nemiestnych poznámok. Potom sme sa natiahli na breh a slastne sme zadriemali. Prebudil nás až hluk motorového člna s logom svetoznámej ochranárskej organizácie. Vyskočilo z neho niekoľko ochranárskych aktivistov. Pribehli k nám, z veľkých kanistrov na nás začali liať morskú vodu a kým sme stihli zaprotestovať, stiahli nás za nohy do mora.

4. November, 2013    



Lukáš Luk
Autor je profesionálny pútnik po zaujímavých miestach a amatérsky prírodovedec renesančného typu. Do reálneho sveta sa chodí iba najesť a vyspať. Publikoval vo viacerých literárnych časopisoch, ukážky z jeho tvorby odvysielal Slovenský rozhlas. Je autorom kníh Príbehy Považského Sokolca a Záhada Považského Bula. Za obe bol nominovaný medzi finalistov prestížnej súťaže Anasoft Litera.