O spotvorenom pive

pivo2

 

August sa pomaly končí a sním aj prázdniny. Ale slnko ešte pečie ako divé. V tesilových nohaviciach zvonového strihu a v detských lakovkách sa potím ako kôň. Prejdem teda do tienistého kúta krčmového dvora a počúvam dedinský rozhlas, ktorý pozýva všetkých občanov na hodovú zábavu, čo sa koná dnes večer na dvore pohostinstva. Predseda  Jednotného roľníckeho družstva venoval do tomboly živé prasiatko.

Hodovú zábavu v malebnej vieske, kde som strávil veľkú časť mojich prázdnin nemám rád. Znamená totiž,  že zajtra ma otec odvezie domov a letné leháro je fuč. Stojím preto na krčmovom dvore a čakám na Fera, syna tunajšieho krčmára a nekorunovaného kráľa miestneho chalanského gangu. Občas ma zavolá na turnaj v hraní o guľky. Veľmi ma tá hra nebaví. Naháňanie guľôčok do jamky vyhĺbenej v hline sa mi zdá primitívne. A neznášam tie  chvastúnske  reči. Ale nikdy pozvanie neodmietnem – chcem byť predsa členom miestnej mládežníckej elity a udržiavať dôležité „kontakty.“

Pred krčmou sú zaparkované škodovky tisícky, trabanty, ale aj snobský žigulák predsedu JRD. O chvíľu sa objaví Fero a v ruke tajnostkársky nesie pivný krígeľ s tajomnou tekutinou: Sú to zlievance z výčapu, kde jeho tatko pri čapovaní odlieva malinovkovú a pivnú penu.

Táto gebuzina väčšinou putuje do válova krčmárovho brava – prasce z toho priberajú ako divé. Dnes však krčmové zlievance budú obradným nápojom, pri ktorom sa spolu rozlúčime. Priložil som pohár k ústam a v horko-sladkej žbrnde som sa snažil detekovať aspoň malé náznaky pivnej chute. Fuj, tak toto môžu piť naozaj iba prasatá… Privrel som oči a sníval som o tom, čo všetko sa zmení, keď budem dospelý a ja budem môcť beztrestne piť pivo.


August sa pomaly končí a s ním aj prázdniny. Ale slnko ešte pečie ako divé. V drahých nohaviciach šmrncovného strihu a v pohodlných topánkach vychytenej značky sa potím ako kôň. Prejdem teda do tienistého kúta krčmového dvora a počúvam dedinský rozhlas, ktorý pozýva všetkých občanov na hodovú zábavu, čo sa koná dnes večer na dvore pohostinstva. Majiteľ miestneho Agropodniku venoval do tomboly živé prasiatko.

Hodovú zábavu v malebnej vieske, kde moje deti strávili veľkú časť svojich prázdnin nemám rád. Znamená totiž,  že zajtra si ich odveziem domov a letné leháro je fuč. Stojím preto na krčmovom dvore a čakám na Fera, majiteľa tunajšej krčmy a nekorunovaného kráľa miestnej podnikateľskej skupinky. Občas ma zavolá na turnaj v golfe. Veľmi ma tá hra nebaví. Odpaľovanie loptičky do jamky vyhĺbenej v zelenom trávniku sa mi zdá primitívne. A neznášam tie chvastúnske  reči. Ale nikdy pozvanie neodmietnem – chcem byť predsa členom miestnej podnikateľskej elity a udržiavať dôležité kontakty.

Pred krčmou sú zaparkované Superby, Landcruisery, ale aj snobská X6 majiteľa Agropodniku. O chvíľu sa objaví Fero a v ruke veľkodušne nesie fľašku s tajomnou tekutinou: Je to najnovšia rada nízko alkoholického piva s ovocnou príchuťou. Tú si určite môžem dať aj keď šoférujem.  Túto gebuzinu si teraz v lete vo veľkom dávajú mladí zobáci, čo chcú byť in. Aj staršie ženy si to objednávajú ako divé. Dnes však bude pivno-limonádový paškvil obradným nápojom, pri ktorom sa spolu rozlúčime. Priložil som fľašu k ústam a v horko-sladkej žbrnde som sa snažil detekovať aspoň malé náznaky pivnej chute. Fuj, tak toto môžu piť naozaj iba neskúsení zobáci a staršie ženy. Privrel som oči a spomínal som, ako fungoval svet, keď som bol malý. Vôbec nič sa nezmenilo.

16. September, 2013    



Lukáš Luk
Autor je profesionálny pútnik po zaujímavých miestach a amatérsky prírodovedec renesančného typu. Do reálneho sveta sa chodí iba najesť a vyspať. Publikoval vo viacerých literárnych časopisoch, ukážky z jeho tvorby odvysielal Slovenský rozhlas. Je autorom kníh Príbehy Považského Sokolca a Záhada Považského Bula. Za obe bol nominovaný medzi finalistov prestížnej súťaže Anasoft Litera.