Tapírčä a Klub 27

tapir27

 

Existuje Klub 27, do ktorého patria Morrison, Cobain, Hendrix, Jones a Joplinová. Hudobníci, ktorí vedeli, kedy sa patrí umrieť.

Ľudia ich majú dodnes radi, lebo sa nemusia dívať na to, ako v 21. storočí hrajú po športových halách vo východnej Európe a vystupujú v reklamách na maslo.

Aj tapíre majú svoj Klub 27. Od toho ľudského sa však trochu odlišuje. V prvom rade preto, že žiadny tapír nemôže byť hudobníkom. Každý, kto videl ich ťarbavé paprčky, chápe.

Aj u tapírov sa však patrí umrieť v 27 rokoch. Priemerná dĺžka života tapírov totiž dosahuje 25 až 30 rokov. Je však nepísaným pravidlom, že tapír by mal odísť v 27ke. Keď odíde skôr, naznačuje, že jeho rod je slabý. Ak neskôr, tak na svojich pozostalých vrhá podozrenie, že žijú v priamo životpredlžujúcom luxuse.

Z praxe sú preto známe prípady, keď tapíre svojho príbuzného, ktorý zomrel povedzme ako 25 ročný, potajomky pochovali a vyhlásili, že odišiel na cestu okolo sveta. Potom uplatili zahraničné úrady, aby im presne na deň 27. narodenín dotyčného poslali telegram s informáciou o úmrtí. Niektorým ostrovným štátom v Tichomorí zisky z falošných úmrtných listov tapírov tvoria až 17 percent HDP.

Naopak, keď sa tapír blíži k 28ke a nie a nie umrieť, neraz dostáva od usmievavých vnúčat rôzne neznáme huby, či zlacnené fazuľové klíčky alebo španielske uhorky.

A presne túto nelichotivú úlohu zverila rodina nášmu malého hrdinovi. Dedkovi mladého tapírčäťa totiž tiahne už na 31. rok! Pre rodinu je to pohroma ako slon. Každú chvíľu si od nich niekto chce požičiavať peniaze. Plošne im znižujú platy. A cudzie tapíre žiadajú o ruku už aj polročné mladé tapírčence v domnení, že s nimi vyženia vysoké veno.

Tri staršie vnúčatá už zlyhali. A snažili sa teda riadne. Dedka napríklad poslali na last minute dovolenku do Líbye. Na 29. narodeniny mu kúpili zbierku smrteľne jedovatých škorpiónov a hadov (predstavte si, aké to je, kŕmiť ich ťarbavými paprčkami). Starký nejakým zázrakom vyviazol aj zo zážitkového darčeka – exkluzívnej hodinovej ozdravnej kúry v kryokomore.

Tapírčä si s dedkom nikdy nebolo nejaké blízke, avšak zo sveta sa mu ho vyprevádzať nechcelo. Starký si od 25ky, podobne ako takmer všetci v tomto veku, len čosi hundral, čím celú rodinu najskôr strašne otravoval, neskôr sa jej však podarilo ho celkom ignorovať.

Zmárniť ho pritom naozaj nebola jednoduchá úloha. Zastreliť ho? To by bola vražda so všetkými právnymi dôsledkami. Nechať ho uhynúť v divočine? Ale kdeže. Tapíre sú dostatočne robustné a aj na krku majú takú hrubú kožu, že si na nich nepríde ani jaguár, krokodíl, anakonda, či iný vychýrený predátor.
A vlastne všetky takéto nápady boli bezpredmetné, pretože tapírčä bolo nešťastným majiteľom orgánu svedomie.

Vymyslelo teda plán, ktorý mu umožní splniť úlohu a zároveň ho zbaví toho nepríjemného orgánu. Zmárni dedka aj seba naraz. Svedomie umrie s ním a na druhom svete si to nejak vydebatujú.

Ohlásil sa teda u dedka a povedal mu, že chce počuť všetky jeho historky. Vedel, že starý otec bude radosťou celý bez seba. Až tak, že si ani nevšimne podivný zápach, ktorý sa šíri bytom od sporáku…

A tak kým v kuchyni boli všetky kolieska otočené na maximálny výkon, v obývačke sa v príbehoch menili letopočty, postavy i predstavy o ideále krásy.

Pohltený však nebol len dedko, ale aj mladé tapírčä. Dozvedelo sa veci, ktoré nik v rodine netušil. Po nejakom čase bolo také plné dojmov, že si ani nevšimlo, ako starký ostal sedieť v pohodlnom kresle so spokojným výrazom avšak celkom nehybne.

Keď sa tapírčä vrátilo do reality, bolo celkom pomýlené. Ako to, že starý otec dodýchal a ono tu sedí so zdravou hlinenou farbou na ňufáku? Rozbehlo sa teda do kuchyne, ktorá bola vyhriata na nevydržanie. Všetky štyri elektrické platničky fičali na maxime…

Tapírčä sa stalo rodinným hrdinom. Navyše pochopilo, prečo niektoré tapíre nevedia odísť, keď sa patrí. Keď sa ho pýtali, ako to spravil. len sa šibalsky usmial a povedal – ušami.

4. July, 2011    



Milan Čupka
Autor je zakladateľom a editorom Amnezia.sk. Pôsobí ako reportér v denníku Pravda. Za svoje reportáže vyhral viacero novinárskych cien od Nadácie otvorenej spoločnosti, Slovenského syndikátu novinárov a Literárneho fondu. Spoluorganizuje tematické večierky Capo di tutti Party.