Tapírčä a dvanásť predavačiek

Ilustrácia: Flickr/Michael. Creative Commons licencia.

Ilustrácia: Flickr/Michael. Creative Commons licencia.

 

Malý tapír mal síce na vysokej škole šťastie na dobrých spolužiakov, so spolubývajúcimi na internáte mal však len oštaru. Obaja boli z vyššieho ročníka a zrejme preto bez akejkoľvek hanby mladšieho spolubývajúceho terorizovali.

Jediným šťastím bolo, že obaja boli veľkí pažravci a na dlhé hodiny sa zatvárali do kuchyne. Tapírčäťu vôbec nevadilo, že ho navarenými dobrotami nikdy neponúkli, hlavne že mal od nich chvíľu pokoj.

Dnes však to šťastie nemal. Cesta zo školy bola úmorná, keďže v meste napadol prvý sneh a doprava celkom skolabovala. Pol cesty teda prešiel pešo a keď konečne otvoril dvere na internátnej izbe, spolubývajúcich nemohol ani pozdraviť, keďže ňufáčik mal celkom zmrznutý.

Ani chalaniská na izbe sa s pozdravom neunúvali a malého tapíra okamžite okríkli. ,,Ani sa nevyzúvaj a zožeň nám jahody,” ozval sa prvý. ,,A nejaké nurofeny, z tej zmeny počasia mi ide prasknúť hlava,” dodal druhý.

Tapírčä si najskôr labkami pošúchalo ňufák, aby konečne trochu odmrzol. ,,Kamaráti, lieky nepoviem… ale jahody teraz v zime? Kde by som ich zobral?”

,,To je už tvoja starosť. Buď vôbec rád, že ťa ako tapíra trpíme. Iní by ťa šikanovali, jedna radosť a my? My sa k Tebe chováme ako k seberovnému. Tak už vypadni po tie jahody, ty tchor, či čo si.”

Tapírčä nenamietalo. Vedelo, že prejavy rasovej neznášanlivosti k tapírom vlani naozaj stúpli o sedem percent a že väčšina Slovákov celkom ignoruje Svetový deň tapírov, ktorý každoročne pripadá na 27. apríla. Mohlo by to teda byť fakt horšie. Okrem toho, istá hierarchia musí byť. Veď aj on, keď prejde do ďalšieho ročníka, bude požívať isté výhody vo vzťahu k mladším spolužiakom.

Keď sa však brodil po ňufák zaborený v snehu, vedel, že určite nikdy od nikoho nebude v zime pýtať jahody.

Lieky zohnal hneď v prvom nákupnom centre. Prešiel však už päť hypermarketov a po jahodách ani stopy. V tom šiestom už nevedelo ako ďalej, a tak zašiel do zákazníckeho centra. Našiel tam dvanásť žien. Pozerali akúsi Ordináciu, a tak tapírčä musel vyčkať do najbližšej reklamnej prestávky. Keď im vyzradil, po čo prišiel, najstaršie vyzerajúca pani len prekrútila očami a kývla na mladšiu kolegyňu, ktorá sedela medzi slečnami, ktoré sa oslovovali Majka a Julka.

Žena veľmi neochotne odviedla malého tapíra do príslušného oddelenia a do košíka mu vhodila jahody v konzerve. ,,Iné nemáme,” zavyla a rozbehla sa späť k televíznej obrazovke.

Tapírčä by v tom momente zrejme len myklo plecami, akurát, že jeho živočíšny druh to nemal vo zvyku a ani vo fyziológii. Zaplatilo teda za konzervu a so zmiešanými pocitmi sa vybralo smerom k internátu.

Sneženie vonku neustalo, priam naopak. Tapírčä malo doslova celý ňufák od snehu.  Závidelo ľuďom, ktorí na parkovisku pred hypermarketom nasadali do svojich áut. A práve v momente, keď si predstavovalo, aké by to bolo viesť sa vo vyhriatom vozidle, všimlo si, že jedno zo zaparkovaných áut má rozbité okno. Podišlo bližšie k nemu, aby zistilo čo je vo veci. Vtom však spoza chrbta začulo rázny príkaz: ,,Položte ruky na kapotu a ani sa nepohnite.”

Sprvoti chcelo namietať, že v podstate ruky nemá, napokon si to však rozmyslelo, pustilo na zem igelitku s plechovkou jahôd a oprelo sa prednými labkami o auto.

Potom to už išlo rýchlo. Vlastne nie. Hneď na začiatku mali policajti veľký problém s tým, ako tapírčäťu nasadia putá. Už po štyridsiatich minútach to však služobne starší príslušník vyriešil pohotovým spútaním malého tapíra svojim služobným opaskom.

Tapírčä sa potom dostalo na policajnú stanicu, kde ho po malej chvíli odviezol policajt pridŕžajúc si padajúce gate k výsluchu u náčelníka.

,,Tak nám to povedzte radšej celé sám, mladý, budeme to mať aspoň rýchlo za sebou. Tu už nie je priestor na úskoky, je to celé až príliš jasné,” rozhovoril sa policajný boss.

Tapírčä však vôbec nechápalo situáciu, v ktorej sa ocitlo a tak len mlčalo a krútilo ňufákom.

,,Vieme, že ideš v drogách. Zrejme si už nemalo na ďalšiu dávku a tak si tou plechovkou jahôd rozbilo okno. Nepočítal si však s tým, že naši muži zákona budú na hliadke aj v takom nečase… Ale my máme dobré načasovanie, vieš… tú lingvistiku. My dobre vieme, v akom čase chlapcov poslať do hypermarketu po vodku… To som však odbočil. Skrátka, našli ťa s rypákom celým bielym od toho… jak sa to… kakaínu. Takže prípad je jasný. My tu máme svoje metódy, my nie sme sprostí, milý pamír!”

Malý tapír chvíľu nemohol uveriť vlastným ušiam a potom s veľmi malou nádejou v hlase vyrozprával veci tak, ako sa naozaj stali.

Keďže policajt v predchádzajúcom preslove správne použil hneď dve zložité slová, bol na seba patrične hrdý a tento pocit nadradenosti u neho vyvolal chvíľkovú zhovievavosť, akú cítia hádam len božské bytosti. Rozhodol sa teda, že predtým, než tapíra zmláti a nechá skuvíňať v tmavej cele, spraví u neho doma prehliadku, ktorá definitívne potvrdí, že tapírčä ide v drogách a zároveň vyhovie tapírovej prosbe a vyžiada si kamerový záznam z parkoviska pred hypermarketom.

Keďže policajti prišli do hypermarketu práve v momente tesne po reklamnej prestávke, museli hodnú chvíľu čakať a ich kolegovia na internáte ich predbehli. Z tapírovej izby priviedli rovno do cely jeho dvoch spolubývajúcich, ktorí mali v kuchynke zriadené celé laboratórium na výrobu pervitínu.

Akonáhle počas najbližšej reklamnej prestávky dostali príslušníci v hypermarkete videozáznam z parkoviska, zistili ako to s tapírom bolo naozaj.

Malého tapíra vyprevázal z policajnej stanice sám náčelník. Vonku pred budovou v snehovej fujavici mu ešte priam otcovsky radil. ,,Ale ten ňufák od kakaínu bol aj na videozázname. Vyser sa na to svinstvo, pamír!”

Tapírčä sa len zasmialo, zaborilo ňufák do snehu, žmurklo na náčelníka a rozbehlo sa k internátom. Nevedelo sa dočkať svojej vyhriatej izby, kde ho už nik nebude šikanovať.

1. November, 2010    



Milan Čupka
Autor je zakladateľom a editorom Amnezia.sk. Pôsobí ako reportér v denníku Pravda. Za svoje reportáže vyhral viacero novinárskych cien od Nadácie otvorenej spoločnosti, Slovenského syndikátu novinárov a Literárneho fondu. Spoluorganizuje tematické večierky Capo di tutti Party.