Tapírčä a Michael Jackson

Koláž: autor.

Koláž: autor.

 

Tapírčä sa pozrelo na hodinky a zbledlo. Alebo zozelenalo. Pri vymyslených tapíroch si človek nikdy nemôže byť istý, ako sa vlastne vyfarbia vo chvíli, keď sú na najlepšej ceste zmeškať svoj obľúbený seriál. Tak či onak, už o pár sekúnd sa celá ulica musela vyhýbať utekajúcemu bledému, možno aj zelenému a nedá sa vylúčiť, že i žltému tapírovi. Priam zázrakom sa to celej ulici chvíľu veľmi dobre darilo. Potom sa však tapírovi postavil do cesty farboslepý Ignác, ktorý, ako o veľa rokov neskôr napísal vo svojich pamätiach, tapíra vraj vôbec nevidel.

Ostatní videli dobre. Presne toto – celkom naspodu bol Ignácko. Študent strednej školy, brigádnik rozdávajúci letáky a len vlažný fanúšik paradajkovej polievky so syrom. Na ňom ležal tapír. Živá legenda a oddaný divák seriálu Show Billa Cosbyho. A vysoko nad nimi množstvo letákov. Každý z nich pozýval na benefičný koncert pre Michaela Jacksona. V tomto konkrétnom momente sa však všetky papieriky snažili udržať vo vzduchu aspoň do toho momentu, kým si nespomenú, či tapíre jedia papiere.

Ešte vyššie, oveľa oveľa vyššie ako filozofujúce letáky, bolo kráľovstvo nebeské. Michael Jackson si v ňom práve zariaďoval obývačku. Modrí anjeli so žltými krídlami mu práve priniesli stolík pod televízor. Keď ho spolu so svojim strážnym anjelom Michael zložil, položil naň televízor a následne sa skoro zložil. Zistil, že jeho prijímač nemá pripojený peoplemeter. Chcel sa ísť sťažovať najvyššiemu, ale ten neotváral, lebo práve pozeral Show Billa Cosbyho.

Tapírča si obľúbený seriál zaplo asi až v polovici. Bolo z toho trochu mrzuté.

Michael Jackson medzitým o niekoľko kilometrov vyššie bledol od zlosti. Alebo červenal. Pri Michaelovi Jacksonovi si človek nikdy nemôže byť istý… No veď viete. Najvyšší vyšiel zo svojej komnaty v takmer rovnako rozhorčenom stave, v akom sa nachádzal jeho hosť. Posledná príhoda Cosbyho rodiny sa mu vôbec nepáčila.

– Počúvam Vás Michael, čo vás trápi?

– Ani za Boha neviem nájsť pri svojom televízore peoplemeter.

– Nečudujem sa. V nebi nemáme peoplemetre.

– Ale ako potom ovplyvníte, čo budú dávať?

– Nijak. Musíme skrátka pozerať, to čo si želajú tam dole.

– V pekle?

– Nieee, nie, nie. Vy ste podarený. Na Zemi predsa.

– Ale, čo je to potom za nebo? Nedá sa s tým niečo robiť, preboha?

– Nuž, zatiaľ tu nikto neprotestoval, telku tu napokon nik moc nepozerá.

– A nedalo by sa s tým niečo?

– Nuž, do pozemských záležitostí veľmi nezasahujem, ale keďže ste to vy, no, ak, ehm, ako by som to… Keby ste vedeli tuto na toto cédečko napísať jedno venovanie. Nieee pre mňa, pre syna, viete…

– Ale to je najmenej. A ako sa volá?

– Stačí Ježiškovi…

Hoci to nemalo vo zvyku, tapírčä ten večer sedelo pri správach. Akoby tušilo, že sa chystá niečo veľkolepé. A naozaj. Televízia takú správu dňa nikdy vo svojej krátkej histórii ešte nemala. A nemalo ju ani rádio, ani noviny, ba ani dedinskí bubeníci takúto mediálnu bombu nikdy v dejinách neoznamovali. Pán Boh prehovoril! A hoci len ľudstvo stroho požiadal, aby do peoplemetrovej siete zaradilo aj reprezentatívnu vzorku nebeskej populácie, predsa to bola správa správ.

Veriaci oslavovali a poniektorí niekoho upálili, či podrezali aby sa Bohu zavďačili. Ateisti sa spíjali do nemoty, slabšie povahy si dokonca podrezávali žily, zopár sa nechalo upáliť veriacimi.

Kto sa však nenchal strhnúť emóciami, to boli marketingoví pracovníci. Okamžite vypočítavali, ako nová nebeská populácia pohne so stagnujúcim televíznym trhom. Vymýšľali reklamné kampane špeciálne zamerané na nebeské obyvateľstvo, viaceré káblové spoločnosti sa rôznymi cestami snažili spojiť s Bohom, aby mu ponúkli nekresťanské peniaze za účinkovanie v ich reklamnom spote.

Tapírčä vyplo televízor a začalo nervózne prešľapovať hore-dole po miestnosti. Nerozrušila ho správa o Bohu. O ňom vedel svoje. Veď do neba telefonuje, ako správny tapír, každú prvú aprílovú nedeľu. Je to na deň výročia, kedy svätý Peter oznámil, že na Zemi už nie je zlý tapír a že už všetky tapíre na svete pôjdu automaticky do neba. Nie, samotná osoba Boha, malého tapíra ani trochu nevyviedla z konceptu. Skôr ho rozrušilo, to čo Boh požadoval. Zo svojich rozhovorov s nebeskými tapírmi vedel, že v nebi vládne celkom iný televízny vkus ako dole na zemi. Tapír krútil ňufáčikom a podvedome sa pre istotu pripravoval na najhoršie.

Prišlo to skôr, ako to malý tapír čakal. Hneď na druhý deň nečakane zrušili plánovanú rozprávku Z pekla šťastie. Naopak, hitom vysielania sa stal seriál Charlieho anjeli, relácia Modré z neba či záznamy z koncertov Michaela Jacksona. Nebeské relácie, seriály a filmy pomaličky vytláčali všetky ostatné programy. Marketingoví pracovníci síce vedeli, že z neba žiadne peniaze nedostanú, báli sa však neuposlúchnuť nebeské peoplemetre, pretože akosi podvedome tušili, že by to na druhom svete malo za následok zlého nebeského spolubývajúceho a príšerne nedôstojné miesto na parkovanie.

Tapírčä sa najhoršieho dočkalo dva týždne po štarte nebeských peoplemetrov. Televízie na celom svete stiahli z vysielania Show Billa Cosbyho.

Slovami sa nedá opísať ten výraz, aký malý tapír vystrúhal, keď sa túto smutnú správu dozvedel. Pokúsim sa to teda opísať v znakoch. Tapírčä sa tvárilo asi takto: ^Q$@*%#@$

Sami vidíte, že situácia bola naozaj zúfala. Beznádej však podnecuje k šialeným nápadom a práve jeden taký sa začal rodiť v tapírčej šikovnej hlavičke.

Ako budúci čestný člen nebeského kráľovstva, veľmi dobre vedel, ako nebo funguje. Človek tam existuje len dovtedy, kým si na neho niekto na zemi pamätá. Kým je o ňom na zemi nejaká zmienka.

Zavolal teda svätému Petrovi. Ten totiž televíziu z duše neznážal, odkedy mu nebeské PR oddelenie do prijímacej kancelárie nainštalovalo dve obrovské plazmy, na ktorých boli nonstop pustené spravodajské stanice. Niektoré čerstvé duše sa práve z nich dozvedeli, ako sa k nebeskej bráne vlastne dostali. Každopádne, svätého Petra rušili pri práci, a tak tapírčäťu rád pošepkal, že peoplemetre do neba zaviedli na žiadosť Michaela Jacksona.

Keďže nebeská televízia už pomaly prestávala baviť všetkých pozemšťaňov, nebolo problémom odštartovať masívnu kampaň na likvidáciu všetkých zmienok o Jacksonovi. Pálili sa cédečka, platne, plagáty, mazali záznamy na Wikipedii, z kroník popu sa vytrhávali celé strany… Skrátka najväčšie ničenie popovej ikony od čias od Krista populárnejších Beatles.

Zdalo sa, že po Michaelovi Jacksonovi už na Zemi nie je ani zmienka, no nebeské zdroje potvrdili, že Jacko sa pred svojou nebeskou televíziou ďalej spokojne napcháva pukancami.

Tapírčä sa teda rozhodlo. Bez Billa Cosbyho nemá život zmysel. A kráčalo s veľkým balvanom k mostu nad Dunajom. Keď už bolo takmer na mieste, stretlo takmer rovnako nešťastného Ignáca.

– Ešte ťa hnevá, ako som do teba vtedy narazil, Ignácko?

– Ale kdeže, na to som aj pomaly zabudol. Štve ma, že som nemohol dokončiť svoju brigádu, svoje poslanie.

– Rozdávanie letákov berieš ako poslanie?

– Noooooo.

– Zvláštne. A prečo si poslanie nedokončil.

– Vrhli sa na mňa ľudia. Ako šialení. Vytrhli mi všetky letáky s Jacksonom a pálili ich, trhali, polievali kyselinou, močili v kalnej vode a potom žmolili na drobné kúsky, krčili až sa…

– Dobre, dobre, viem si to predstaviť. A vidíš, aj tak zbytočne. Niekde na svete musela zostať po Jackovi nejaká stopa, ktorú nezmazali.

– Veruže ostala. Aha!

Tapírčä od úžasu pustilo kameň a ten mu spadol na labu. Malý tapír zjačal od bolesti tak silno, až Ignácovi uletel starostlivo strážený posledný leták do Dunaja.

Potom udalosti nasledovali rýchlo. Ignác zavolal záchranku, ktorá tapíra odviezla do nemocnice, kde mu dali ťarbavú a teraz navyše aj zlomenú labku do sádry. Potom šiel Ignác na zaslúženú paradajkovú polievku.

Kým sestrička obväzovala tapírčäťu nohu, ono zavolalo svätému Petrovi. Ten skočil za najvyšším a spýtal sa ho, kto mu vlastne poradil to s tými peoplemetrami. Boh si za Boha nevedel spomenúť. A tak sa rozhodol, že celý ten systém zruší, aj tak ho otravovali spamy, ktorým ho zasypávali marketingoví pracovníci všetkých kontinentov. Peoplemetre začali opäť sledovať len chute pozemšťanov.

Keď bol tapír po týždni schopný odkráčať sám domov a zapol televízor, akurát sa začínala Show Billa Cosbyho. Spokojne sa usadil, vyložil zlomenú packu na stôl a sledoval diel zvaný Cliff ako babysitter.

Po chvíli však tapíra zamrazilo. Cliffov otec v tom dieli dostal osem lístkov na koncert Michaela Jacksona…

19. October, 2009    



Milan Čupka
Autor je zakladateľom a editorom Amnezia.sk. Pôsobí ako reportér v denníku Pravda. Za svoje reportáže vyhral viacero novinárskych cien od Nadácie otvorenej spoločnosti, Slovenského syndikátu novinárov a Literárneho fondu. Spoluorganizuje tematické večierky Capo di tutti Party.