O dlhých vlasoch a krátkom rozume

„Dlhé vlasy – krátky rozum.“ Tak znelo heslo mravokárcov v dobách minulých, keď mládež v tesilových nohaviciach a silonových košeliach nesmela nosiť dlhšie vlasy, ako bola „školská mierka“, ktorú predstavovali dva spojené prsty súdruha riaditeľa. Šarvanci s vlasmi presahujúcimi túto normu boli s poznámkou v žiackej knižke posielaní do najbližšieho holičstva.

Múdre zásady mám hlboko vštepené a viem, že vlasaté indivíduum nikdy nemôže byť úspešným jadrovým inžinierom, ani konštruktérom liniek na výrobu kŕmnych zmesí. Verím tomu, že nešťastné vlasy priam vysávajú rozum z hláv neobozretných mladých ľudí.

Veru – dlhé vlasy, krátky rozum.

Nazdávam sa, že tvrdenie je pravdivé aj v opačnom garde a krátke vlasy sú znakom výnimočných rozumových kvalít daného jedinca. Najmúdrejší budú pravdepodobne junci s vlasmi vystrihanými na krátkeho ježka, prípadne celkom holohlaví. Nasvedčujú tomu aj hrubé, svalnaté krky, ktoré musia niesť ťarchu nadpriemerného mozgu. Aj rozumovo disponovaní jedinci však majú svoje problémy a u mysliteľov s krátkymi vlasmi a hrubými krkmi to budú pravdepodobne problémy s pamäťou – väčšina z nich totiž volí ľahko zapamätateľné „ešpézetky“ svojich limuzín: tri rovnaké čísla za sebou, prípadne číslo ich obľúbeného agenta, pána Bonda. Asi to bude nejaký prírodný zákon, veď všetci géniovia majú svoje anomálie – Einstein chodil bez ponožiek a Newton spával pod jabloňou…

22. May, 2007    



Lukáš Luk
Autor je profesionálny pútnik po zaujímavých miestach a amatérsky prírodovedec renesančného typu. Do reálneho sveta sa chodí iba najesť a vyspať. Publikoval vo viacerých literárnych časopisoch, ukážky z jeho tvorby odvysielal Slovenský rozhlas. Je autorom kníh Príbehy Považského Sokolca a Záhada Považského Bula. Za obe bol nominovaný medzi finalistov prestížnej súťaže Anasoft Litera.