Keď povstali aj deti…

Poliaci patria medzi hrdé národy. Napriek tomu, že si ich v minulosti rozďeľovali okolité mocnosti podľa ľubovôle, predsa len národná hrdosť v nich zostala. Pri vyslovení slov „Varšavské povstanie“ hádam každý Poliak vypne hruď, našponuje krk a povytiahne bradu smerom hore. Varšavské povstanie patrí medzi udalosti, na ktoré je Poliak najviac hrdý a podľa neho patrí k nasvetlejším momentom ich histórie.

Varšava je inak zvláštne mesto. Napriek tomu, že patrí medzi starobylé mestá, ťažko v ňom nájdete dom starší ako 60 rokov. Mnoho poľských miest spolu s Varšavou utrpela druhou svetovou vojnou. Najprv sa cez Poľsko prehnali Nemci, keď nepochodili na východe u strýčka Josifa, tak sa prehnali cez poľské mestá ruské kovové kobylky T 34. Keď už bolo takmer všetko zničené, skazu dokončili sovietskí stavební inžinieri. Socialistickí realizmus na vás dýcha na každom rohu, ale aj rovnej ceste.

Napriek všadeprítomnej industriálnej šedi, nájdu sa miesta vo Varšave, ktoré stoja za to. Pod vyškovými budovami zo skla a ocele je nízka stará budova bývalej eletrárne. Na Grzybowského 79 umiestnili múzeum Varšavského povstania. Momentálne patrí medzi najlepšie miesta hlavného mesta. Múzeum budovali približne tri roky a chceli ho otvoriť pri príležitosti 60. výročia povstania, čo malo byť 1. augusta 2004. Nie vždy všetko vyjde, ako si človek naplánuje. Otvorili ho iba nedávno.

Poliaci patria medzi hrdé národy. Napriek tomu, že si ich v minulosti rozďeľovali okolité mocnosti podľa ľubovôle, predsa len národná hrdosť v nich zostala. Pri vyslovení slov „Varšavské povstanie“ hádam každý Poliak vypne hruď, našponuje krk a povytiahne bradu smerom hore. Varšavské povstanie patrí medzi udalosti, na ktoré je Poliak najviac hrdý a podľa neho patrí k nasvetlejším momentom ich histórie.

Celú expozíciu umiestnili do budovy zo začiatku 20. storočia. Ide o jednu z mála budov, ktorej zostali po vojne aspoň tri steny. Dom zrekonštruovali, či skôr postavili na novo. Zvonku si zachoval svoju typickú tvár architektonického industrializmu svojej doby, no vo vnútri patrí medzi najmodernejšie budovy Varšavy. LCD displeje, plazmové obrazovky, zamaskované počítače, či interaktívne informačné body sú iba povestnou čerešničkou na torte.

Pri vstupe príjemne prekvapí neprítomnosť typickej biletárky, ktorá neoštijne pýta svoju dennú dávku vstupného. Namiesto postaršej zamračenej pani vás privítajú mladí ľudia s úsmevom na perách a prospektom v ruke. A ani vstupné si nepýtaju.

Kým technické vymoženosti ako prostriedok prezentácie sú čerešničkou, potom sladkou polevou je dizajn expozície. Autori – dizajnéri sa vskutku vybúrili. Všade okolo na stenách visia dobové plagáty, steny sú rovnakej tehlovej farby, ako v čase povstania celá Varšava. Nápisy na stenách iba zvýrazňujú autentickosť. Súčasťou výstavy sú aj repliky bunkrov, či dokonca originálne zvyšky budov, ktoré sa zachovali. Medzi dominanty múzea patrí pamätník. Svojim dizajnom pripomína čierny monument z filmu Stanleyho Kubricka 2001: Vesmírna odysea. Zabudované reproduktory imitujú tlkot srdca. Ak si k tomu pripočítate zvuky streľby, ruchy ulice, krik a detský plač…sugescia doslova dokonalá. Ak je niekto zvyknutý na tiché múzeá, v ktorých sa človek bojí dýchať, v tomto na to môže zabudnúť. Spomínané zvuky ho prenasledujú počas celej púte históriou Varšavského povstania roku 1944. Všetky texty sú doplnené množstvom fotografií, ilustrácií, či filmovými ukážkami.

Už sme ochutnali čerešničku, aj polevu, teraz sa dostávame k cestu a plnke, z ktorej je pomyselná torta Varšavského povstania upečená. Autori výstavy zobrali všetko zoširoka. Najprv návštevníkom vysvetlia histórické pozadie. Stručne zhrnú vývoj od roku 1939 po vypuknutie povstania. K dispozícii je množstvo dobových fotografií. Niektoré doslova vyrážajú dych. Zábery zo židovského ghetta a koncentračných táborov šokujú svojou drastickosťou. V múzeu sa na nič nehrajú. Ukazujú, ako to bolo naozaj. Ešteže nápisy varujú: „POZOR! Drastické scény.“ Človek by si myslel, že iba strašia ľudí, ale bolo to ozaj drsné. Fotografie masových popráv, pohľady vystrašených ľudí tesne pred smrťou, vychudnuté telá v masových hroboch, plačúce siroty na ulici vedľa zastrelených rodičov.

Dve tisíc metrov štvorcových plochy múzea dá človeku zabrať. Nielen po fyzickej stránke. Sústrediť sa na všetky texty, podrobnosti, ktoré sú usporiadané v prísnom chronologickom poradí, dobové plagáty, či noviny nie je také jednoduché. K tomu pridajte množstvo životopisov dôležitých aktérov povstania. Vyjde vám z toho, že počas exkurzie, ak chcete byť naozaj svedomitý, prečítate jednu knižku. Ak sa neradi pasujete s písmenkami, aj na vás v múzeu mysleli. Na každom kroku na vás z obrazoviek alebo rozhlasových príjímačov rozprávajú priami aktéri. Hovorená poľština nie je až taká komplikovaná, aby jej Slovák neporozumel.

Celá výstava je rozdelná do troch poschodí. Kým prízemie sa venuje skôr prípravám a akciám pred samotným vypuknutím, ďalšie dve poschodia sú zamerané na priebeh so všetkým s tým spojeným. Na svoje si prídu aj obdivovatelia zbraní. Autentické uniformy, ruské samopaly PPS, nemecké Mausery, či iné originály na vás mieria na druhom poschodí. K lepšiemu pochopeniu doby je k dispozícii vtedajšia poľná pošta, povstalecká rádiostanica, či izba nemeckých obyvateľov Varšavy, ale aj detská izba malého povstalca, kde zo slúchadiel počuť rozprávanie 12 ročného chlapca, ktorý sa aktívne zúčastnil povstania. Pomáhal otcovi, nosil muníciu, staval baríkády. Pri vstupe do detskej izby, človek najprv zneistie. „Načo to tu je?“ Ženie sa hlavou. No, keď si nasadí slúchadlá a započúva sa do toho detského hlasu, ako opisuje nosenie vriec s pieskom, ukrývanie sa v pivniciach, pouličnú streľbu, strach o rodičov a nakoniec podrobný opis smrti vlastného otca, ktorému už nevedel pomôcť… má to svoj zmysel.

Príbeh povstania sa končí podobne ako naše slovenské povstanie. Poliaci kapitulovali a väčšinu zajatých čakala v lepšom prípade poprava, v tom horšom deportácia do koncentračného tábora. Napriek tomu, že torta Varšavského povstania nakoniec po celej púti zhorkne v ústach, predsa len stojí za ochutnanie. Poliaci teraz môžu byť hrdí nielen na svoje povstanie ale aj na múzeum. Tak, ak nabudúce zavítate do Varšavy, nezabudnite okrem klasických krowiek ochutnať aj niečo iné. Múzeum za to rozhodne stojí. Tak vám prajem dobrú chuť.

16. March, 2005    



Lukáš Milan
Autor pracuje v týždenníku Plus 7 dní.