O trofických vzťahoch

Prestížny uruguajský vedecký magazín La bofetada priniesol v poslednom čísle zaujímavý článok, ktorý od základu vyvracia doteraz zaužívané schémy interpretácie vyšších citov človeka. Autor na príklade cvičených sokolov, cirkusových opíc a pastierskych psov poukazuje na to, že citové lipnutie týchto živočíchov na svojom cvičiteľovi je iba zdanlivé. Skutočným dôvodom fixácie na svojho „ľudského druha“ je šťavnatý kúsok potravy, ktorý nasleduje bezprostredne po vykonanom úkone, či cirkusovom čísle. Aj menej vyvinutý zvierací mozog si uvedomí, že je výhodné obšmietať sa okolo tohto človeka a stvárať kúsky, za ktorými nasleduje odmena.

Prijímanie potravy je po dýchaní a pití vody treťou najdôležitejšou podmienkou existencie a potravinové, čiže trofické vzťahy v zákulisí našej psychiky determinujú každé naše správanie sa. Podvedomé naháňanie kúska šťavnatej odmeny nás nemotivuje len k pracovným výkonom, či politickým rozhodnutiam ale podľa magazínu La bofetada stojí aj za takými ušľachtilými citmi, ako je zamilovanie sa (musím sa podvoliť tomuto hromotĺkovi – vyzerá, že vie zabezpečiť dostatok potravy) , či rodičovská láska (musím toto mláďa vychovať, aby mi v čase mojej bezzubej staroby prinášalo bielkovinovú stravu). O trofických vzťahoch anorektických modeliek, pre ktoré kus žvanca asi nie je tou najvyššou métou uruguajský magazín La bofetada neinformoval.

20. April, 2009    



Lukáš Luk
Autor je profesionálny pútnik po zaujímavých miestach a amatérsky prírodovedec renesančného typu. Do reálneho sveta sa chodí iba najesť a vyspať. Publikoval vo viacerých literárnych časopisoch, ukážky z jeho tvorby odvysielal Slovenský rozhlas. Je autorom kníh Príbehy Považského Sokolca a Záhada Považského Bula. Za obe bol nominovaný medzi finalistov prestížnej súťaže Anasoft Litera.