O čarovných slúchadlách

Jednoducho sa tomu nedalo vyhnúť: najbližšiu hodinu až dve som musel stráviť v čakárni vychyteného kaderníctva a strážiť nákupné tašky naplnené úžasnými kusmi z letného výpredaja, pretože majiteľka môjho srdca sa popri zmene šatníka rozhodla zrealizovať aj zmenu vlasatých partií hlavy.

Okolo mňa sedeli atraktívne mladé ženy ticho debatujúce o aktuálnych trendoch líčenia a z plazmovej obrazovky prilepenej na stene sa na mňa valili reklamy na vlasovú kozmetiku a prípravky intímnej hygieny. Bez serióznych novín, bez diskrétneho MP3, či bez dobrej knihy som bol odsúdený na jemné narušovanie mojej správne utváranej osobnostnej integrity a vytríbeného vkusu neustálym prúdom zbytočných informácií z oblasti hedonizmu a plytkej kratochvíle. Obzeral som sa okolo seba, či niekde predsa len nenájdem niečo, čo by mi pomohlo vzdorovať neprajnému okoliu, ale každý atóm hmoty v tomto priestore vibroval v rytme krášlenia, sviežosti, pestovaného zovňajšku a lákavých kuchynských receptov. Pohľady prísediacich dám ma presviedčali, že v tomto prostredí pôsobím nenáležite – chlap s hlavou takmer ako koleno asi nepatrí medzi bežných zákazníkov tohto kaderníctva. Chvíľu som očami blúdil po miestnosti, kým som ich našiel. Boli hodené v kúte miestnosti pod vešiakom, hneď vedľa koša na odpadky. Detské plastové slúchadlá hýrivých farieb s blikajúcimi diódami a pestrými nápismi. Tento ázijský brak tu pravdepodobne zabudlo nejaké dieťa, ktoré bolo rovnako ako ja nútené zabiť tu malú časť svojho života, kým jeho márnivej matke v kresle zničia vlasy nejakým chemickým preparátom.

Vymanil som sa zo zajatia nákupných tašiek, spravil som potrebné tri kroky a zdvihol som blikajúce čudo zo zeme. Sadol som si a chvíľu som si slúchadlá prezeral. Tento malý kúsok komunálneho odpadu mi hádam pomôže tlmiť okolité zvuky a snáď ochráni moju intelektuálsku dušu pred prejavmi spotrebnej ničotnosti. Bez ohľadu na mienku prítomných osôb som si nasadil blikajúce slúchadlá na uši. Hlasy reklamy a rozhovor žien som počul aj naďalej, ale staré ošúchané slúchadlá mi poskytovali aspoň akúsi psychologickú bariéru medzi mnou a fintiacim sa okolím.

Zrelaxovane som si vystrel nohy a snažil som sa myslieť na niečo užitočné. Nemohol som sa ale sústrediť, lebo tie hrozné baby stále mleli čosi štíhlej postave a sexi svetríkoch:

„Moja, takmer som ťa nespoznala – odkedy som ťa videla naposledy, schudla si najmenej o sedem kíl, “ povedala brunetka svojej susedke.

Zrazu v mojich slúchadlách čosi zaškrípalo a ozval sa v nich elektronicky upravený brunetkin hlas:

„Milá moja, ty môžeš robiť čo chceš, ten tvoj veľký zadok v živote nezhodíš…“

Susedka sa hrdo vztýčila na stoličke a povedala:

„Áno, viem že robím pokroky, preto som si k novej postave rýchlo nakúpila fúru nových vecí.“

Ešte ani nestihla dopovedať, keď v slúchadlách zasa čosi zaškrípalo a ozval sa modifikovaný susedkin hlas:

„Od detstva som trpela, že som tučná a musím nosiť tie otrasné svetre, čo mi plietla mama. Teraz si aspoň môžem dovoliť obaliť svoj tuk niečím šmrncovnejším.“

Diskutérky stíchli, lebo na plazmovej obrazovke práve začala nejaká MUDr.Mrákotová ospevovať novo vyvinutý krém proti vráskam, ktorý aj zošúvereným starenám prinesie pleť ich vnučiek:

„Výskumný tím, ktorý vediem pre vás vyvinul prevratnú novinku v zamedzení tvorby vrások. Klinicky testovaná kombinácia koreňa lopúcha a konskej žlče prináša hebkú pokožku ženám po celom svete. Objednajte si ešte dnes sadu krémov proti vráskam a ako bonus od nás dostanete riasenku, ktorá predĺži vaše mihalnice o 147,56 %.“

Slúchadlá znovu zaškrípali a hlas MUDr.Mrákotovej vyjachtal:

„Ja hlupaňa, že som sa len dala na toto nahovoriť. Vraj doktorka! Ak ma spozná nejaká baba z dielne, bude to hanba na celú fabriku!“

Ohúrený som si dal slúchadlami preložiť ešte veľa rozhovorov nič netušiacich mladých žien v čakárni. Chvíľu to bolo zábavné, ale keď sa prítomné začali baviť o ich harmonickom partnerskom živote, bol som nútený zložiť slúchadlá z uší, aby som neprišiel o posledné zvyšky životného optimizmu. Práve som zdrvený z pretvárky tohto sveta kládol slúchadlá späť na ich miesto k odpadkovému košu, keď spoza závesu víťazoslávne vykročila moja drahá s novým naježeným účesom, v ktorom pripomínala istý druh austrálskeho papagája.

„Vyzeráš úžasne,“ preglgol som naprázdno.

V slúchadlách niečo nahlas zaškrípalo.

1. May, 2009    



Lukáš Luk
Autor je profesionálny pútnik po zaujímavých miestach a amatérsky prírodovedec renesančného typu. Do reálneho sveta sa chodí iba najesť a vyspať. Publikoval vo viacerých literárnych časopisoch, ukážky z jeho tvorby odvysielal Slovenský rozhlas. Je autorom kníh Príbehy Považského Sokolca a Záhada Považského Bula. Za obe bol nominovaný medzi finalistov prestížnej súťaže Anasoft Litera.