O noci plnej vášní

Foto: Flickr/Julien Sanine. Creative Commons licencia.

Foto: Flickr/Julien Sanine. Creative Commons licencia.

 

Zakrádal som sa večernou ulicou a snažil som sa vyhnúť kužeľom svetla visiacich z práve zažatých pouličných lámp. Z chodníkov ešte sálalo teplo letného dňa a vzduch sa chvel vibráciami tisícok krídiel blanokrídleho hmyzu ukrytého kdesi v tráve. Dusno ako pred búrkou. Snažil som sa nemyslieť na to kam idem a čo sa bude diať. Napriek tomu som v hrdle cítil púštne sucho a v kolenách ľahké chvenie. Zastal som, oprel som sa o betónový múrik a prerývane som dýchal. Zo zátylku sa mi pomedzi lopatky skotúľala dolu chrbtom kropaj horúceho letného potu. Prešiel som si dlaňou po neoholenom hrdle a prehltol som naprázdno. Dusno na zbláznenie. Rozopol som si niekoľko gombíkov na košeli, poobzeral som sa okolo seba a pokračoval som v chôdzi.Za západným obzorom dohárali zore, ktoré postupujúci súmrak farbil do fialova. Pre niekoho znamenie končiaceho dňa, pre niekoho prísľub začínajúcej noci. O chvíľu som v cieli. Búšenie srdca som cítil vo všetkých periférnych častiach tela.

Na konci ulice som zazrel nenápadnú ženskú postavu, ako vkĺzla dierou v plote do jedného z neosvetlených areálov na samom konci priemyselnej zóny mesta. Netrvalo dlho a tajomná tmavá diera zhltla aj mňa. V tieni starého stromu už čakalo niekoľko postáv. Vrátane tej, ktorá prišla predo mnou. Tú som nepoznal. Bola tu nová a zjavne sa veľmi hanbila, lebo tvár si prikrývala dlaňou. Ostatných som viac-menej poznal. Staršiu pani profesorku, ktorej prítomnosť by tu nikto nepredpokladal, ba aj istého mestského poslanca, člena nie práve liberálnej politickej strany. Trochu ma otrávilo, že je tu opäť ten mladý frajer, ktorý sa naposledy tváril, že všetky patria iba jemu.

Zrazu sa ozvalo akési vrznutie a nad vchodovými dverami do ošarpanej plechovej haly sa zažalo slabé sliepňajúce svetlo. Vo dverách sa objavil obézny chlap v uniforme nočného strážnika a kývol na nás. „No poďte, vy fajnšmekri. Ale buďte potichu, nie ako minule!“

Bez akéhokoľvek dohovárania sme sa zoradili do radu a po jednom sme vstupovali do plechových dverí, pričom každý vložil do strážnikovej nastavenej dlane bankovku s väčšou, či menšou nominálnou hodnotou. Bolo zábavné sledovať, ako sú ženské členky osadenstva v rozpakoch a ako prechádzajúc popri drzom strážnikovi odvracajú od neho tvár v nádeji, že ich nespozná.

V plechovej hale bolo ešte dusnejšie, ako vonku. Mestský poslanec si začal vyzliekať sako. Ja spolu s jedným stálym návštevníkom sme priniesli z tmavého kúta dve dlhé tapacírované lavice a prirazili sme ich k sebe. Priamo k hromade starých kníh, ktoré sem, do zberných surovín priviezlo nákladné auto za akéhosi školského zberu a zajtra ráno poputujú do balíkovacieho lisu. Posadali sme si na lavice a odhodiac svoju spoločenskú a občiansku hrdosť sme sa v hlbokom predklone začali premŕvať v stovkách titulov. Najskôr sme boli potichu. Stačil však prvý zaujímavý úlovok a počiatočné napätie sa uvoľnilo.

„Zikmund a Hanzelka, prvé vydanie,“ zakričal poslanec.

„Winston Churchill, The River War,“ neveriacky krútil hlavou mladý frajer a drzo začal prehrabávať knihy aj v sektore svojho suseda.

„Petrarca v originále,“ zavískala profesorka.

„Edgar Allan Poe, výber z diela,“ zvolala už celkom osmelená nová členka nášho tajného spolku.

„Viete,“ povedala zrazu pani profesorka, „staré knihy sú moja najväčšia vášeň.“

„Aj moja,“ povedal poslanec.

Kým sa ostatní noční knihomoli zverovali svojim druhom o svojej tajnej vášni, mne sa zahmlilo pred očami a zúžil sa mi dych. Spod závesného kalendára Gazdinka 1984 sa na mňa usmial v koži viazaný roh obálky Ottovho náučného slovníka z roku 1930.

Keď nás krátko po polnoci vyhnal obézny nočný strážnik z plechovej haly, bol som úplne vyšťavený, ale nesmierne šťastný. Tri zaujímavé úlovky zasa na nejaký čas ukojili aj moju tajnú vášeň.

7. December, 2011    



Lukáš Luk
Autor je profesionálny pútnik po zaujímavých miestach a amatérsky prírodovedec renesančného typu. Do reálneho sveta sa chodí iba najesť a vyspať. Publikoval vo viacerých literárnych časopisoch, ukážky z jeho tvorby odvysielal Slovenský rozhlas. Je autorom kníh Príbehy Považského Sokolca a Záhada Považského Bula. Za obe bol nominovaný medzi finalistov prestížnej súťaže Anasoft Litera.