Dopravný prostriedok rôzneho druhu nás vlastne sprevádza už od detstva. Detský kočiarik je na samom úplnom začiatku. Potom prichádzajú prvé vozidlá. Prvá kolobežka, prvý bicykel, prvé autíčko. Všetci si na tie svoje prvé s láskou a nostalgiou spomíname.

Vlastne sa časť života prepravujeme na vozidle. Milovníci bicyklovania dokážu denne tráviť na svojom tátošovi aj niekoľko hodín denne. Niektorí chodia na bicykli do práce, alebo do školy. Niektorí hneď po príchode do práce obliekajú cyklistický trikot a šup ho na bicykel. Dokážu celé kilometre relaxovať a zároveň mám pocit, že aj napĺňať svoj kilometrový plán. Stovky kilometrov ročne sú ich cieľom. Ak sa pohybujú mimo hlavných ciest plných exhalátov, ak bicyklujú po lesných cestičkách, potom som ochotná uveriť, že to robia pre svoje zdravie.

Milovníci automobilov zbrázdia tisícky kilometrov. Mám niekedy pocit, že sa prestanú vedieť premiestňovať pešou chôdzou. Niekto auto naozaj potrebuje. Oceníme ho vlastne všetci, keď sa potrebujeme rýchlo niekam prepraviť.
Mnohí sa prepravujeme z času na čas. Nepotrebujeme vozidlo každý deň.
Je ale účelné v takomto prípade vlastniť vozidlo ? Nie je to zbytočné kupovať ho ?
Niekto múdry vymyslel zdieľanie bicyklov. Sú aj v našom meste odstavné stanovištia, kde si vyberiete na základe obyčajnej SMS bicykel, rýchlo sa prepravíte napríklad do školy. Vedľa školy je odstavné stanovište- tu bicykel vrátite. Poobede pri návrate zo školy si postup v opačnom garde môžete zopakovať. Je to pomerne nová záležitosť. Chce to odskúšať, ktoré miesta prepravy a akou skupinou ľudí by boli využívané najviac. Momentálne máme asi 15 stanovíšť s 2 bicyklami.

Niečo podobné sa dá vo väčších mestách robiť aj s autami. Iste- vstupné financie pre zriadenie tejto možnosti sú podstatne iné. Vyššie sú aj náklady na zabezpečenie vozidla.
Ktovie? Možno tieto lastovičky budú o pár rokov absolútnou bežnosťou.